Kedysi, je to už pár rokov späť, som si v knižke Pavla Hiraxa Baričáka „Šlabikár šťastia“ prečítala vetu: „Sme tu preto, aby sme prežili šťastný život.“

Neverila som vlastným očiam. Prečítala som si to niekoľkokrát za sebou a potom som si povedala: „Dobre. Ak je to tak, tak ja si to prosím.“ – pretože môj vtedajší život tak ani zďaleka nevyzeral.

Vykročila som na cestu za svojím šťastným životom. Stretala som krásnych ľudí a zaujímavé metódy. Nebudem ich všetky menovať, no cítim obrovskú, slovami nepopísateľnú vďačnosť za každého, kto mi na ceste posvietil svojím svetlom. Pretože aj ja som si spomenula – spomenula som si, že to tu môže byť úplne inak, ako to má väčšina.

Aká ľahkosť a radosť je tu možná pre nás všetkých? Stačí si „len“ vybrať. ♥